Charlie Frostieová - 1. kapitola

Charlie Frostieová stála na prahu domu a rozmýšlala. Rozmýšlala, čo spraviť. Linda ju poslala po kvety do mesta, no ona nevedela ako sa tam dostať. 7 kilometrov vzdialené mesto bolo na pešiu chôdzu priďaleko. Ale inú možnosť nemala, a tak vykročila. Bol práve december a tu na kopci pokrýval cesty čerstvo napadnutý sneh. Charlie bola sirota. Osvojili si ju manželia Robinsonovci, ale práve, keď si začala zvykať na pokojnú rodinnú atmosféru a mať to tam rada, dom zhorel. S ním aj manželia Robinsonovci. Bol to deň jej 7. narodenín. Teraz má 8 rokov a už si zvykla na trvú prácu od jej zamesnankyne Lindy Fordovej, starej zámožnej pani. ,,Charlie, kde sa flákaš, bež po tie kvety !Do večera nech sú tu.´´ Bolo ráno a do večera aby bola späť. Aj jej detská hlavička si vedela predstaviť, že ak nebude bežať, do večera to nestihne a potom by bola bez jedla už 3. deň a to by len tak nevydržala. Rozbehla sa. Po tvrdých ostrých kameňoch sa jej bežalo zle, už ala celé krvavé chodidlá a tak bola aj celkom rada, keď uvidela sneh. Ale bežať bosými nohami po snehu tiež nie je najlepšie a tak každú chvíľu spadla. Už sa celá premrznutá triasla, keď dorazila do mesta. Zamierila rovno k stánku s kvetmi, kde predával tučný milý pán, asi okolo štyridsiatky. ,,Ahoj, Charlie, ako sa máš ?´´ spýtal sa priateľsky. ,,Ale ujde to, ďakujem ujo Richard.´´zašepkala a hlas sa jej triasol. Mierne sa uklonila, tak ako bola naučená, ale šmykla sa jej noha a ona spadla na zem. Richard ju postavil a zľakol sa, keď sa jej dotkol. Bola studená ako ľad a samá kosť a koža. Charlie sa odtiahla. ,, Mohla by somm prosiť kvety ujo Richard ? Ponáhľam sa, do večera musím byť na Limbachu.´´ povedala a už ledva vnímala, taká bola hladná, unavená a premrznutá.,, Dievča, nie je ti zima ?´´spýtal sa šokovane. Charlie len pokrčila ramenami. Nerada klamala, ale nemohla povedať pravdu. ,, Poď so mnou, odveziem ťa ku mne domov.´´ Charlie záporne pokrútila hlavou.,, Nie, musím sa vrátiť do limbchu, ujo Richard.´´ riekla smutne. ,, Charlie nastúp si do koča, ideme ku mne domov.´´Teraz to už bol príkaz. Charlie viditeľne zaváhala, ale nastúpila. Bola jej predsa taká zima a v koči bolo teplo. Richard zavrel stánok a nasadol k nej. O 15 minút už stáli pred domom uja Richarda...